ὀστέον, -ου, τό–/+
1  hueso 
        
      ♦  
ἐνθήσεις δὲ εἰς τὸ στόμα τοῦ κυνὸς ἀπὸ ἀνθρώπου κεφαλῆς βιαίου ὀ.mete en la boca del perro un hueso de la cabeza de uno muerto violentamente P IV 1886
♦  
κέντησον τὸ ἀριστερὸν (ὀ.) εἰς τὸν ἀριστερὸν ὀφθαλμὸν τοῦ ἀνδριάντοςclava el hueso izquierdo en el ojo izquierdo de la figurilla SM 97ue.19


