δευτερόπρωτος, -η, -ον


segundo después del primero σάββατον Eu.Luc.6.1 (var.), diversamente explicado en la lit. crist., Epiph.Const.Haer.30.32.3, 51.31.1, Chrys.M.57.433, Ath.Al.M.28.393, Isid.Pel.Ep.M.78.816B.