Διοκλητιανός, -οῦ, ὁ


1 Diocleciano emperador romano, 284-305 d.C., Zos.2.7, 34, Sud.s.u. y s.u. ἐσχατιά, Praxag.1, Petr.Patr.14, ISyène 252.17 (III/IV d.C.).

2 como adj. de Diocleciano βαλανῖον SEG 7.152 (Palmira III/IV d.C.).